Pri pravidelnom pádlovaní na Zlatých pieskoch na ostrov a naspäť nás napadlo, že by nemusel byt zlý nápad navštíviť kamoša, ktorý sezóne žije na Fuerteventura a venuje sa surfovaniu a windsurfingu. O tomto ostrove patriacom do súostrovia Kanárske ostrovy som veľa nepočul a keď hej, tak iba v spojitosti s windsurfingom, ktorý je na ostrove veľmi populárny a je tu aj svetoznáma škola Reného Egliho, ktorá je najväčšia svojho druhu na svete.
Samozrejme chcem písať o športe, kvôli ktorému sme na tento sopečný ostrov išli a to je surfing. Hneď po prílete nás privítalo tropické dusno, na ktoré sme sa tešili už pri odlete zo sychravej Bratislavy, vybavili sme káru v požičovni a šup 70 km do malej dedinky La Pared na juhozápade ostrova, kde nás už čakal Maky. Auto je na tomto ostrove dosť potrebné, nakoľko je tu viac spotov, kde sa treba presúvať a ak chcete aj niečo vidieť, bez auta to jednoducho nejde. Na ostrove je silná nemecká komunita, takže bez španielčiny sa prežiť dá, bez nemčiny je to ale horšie.
Dedina La Pared sa na najbližších 10 dní stála našim domovom, odkiaľ sme to mali len pár minút na pláž, väčšinou sprevádzaný lokálnymi psíkmi, ktorých je tam dosť a žijú si svojim psím životom. Vlny boli počas celého surftripu približne metrové, sem tam aj väčšie, čo nám celkom vyhovovalo. Zaujímavosťou je, že v zime sú tomto spote vlny vysoké 5 až 6 metrov. Vtedy sa jazdí východná strana ostrova, hlavne spot Costa Calma, kde sa inak jazdí len windsurfing. Vo februári sú tam vlny okolo 1 – 2 metre.
Na ostrove je spotov oveľa viac, samozrejme reef aj beachbreak, ktoré sa jazdia v závislosti od ročného obdobia a podmienok. Na spotoch stretnete veľa „lokálov“ ktorý sem prídu na pár mesiacov v roku, bývajú v dodávke a presúvajú sa po ostrove podľa podmienok na surfovanie.
Podnikli sme aj výlet na sever ostrova do mesta Corallejo, odkiaľ sa dá vidieť ďalší ostrov Lanzarote a celým mestom sa tiahne promenáda, kde nájdete veľa reštík, pubov, obchodov z handrami a samozrejme surfshopov.
Počas výletu sme sa zastavili v strede ostrova na plantáží Aloe Vera kde rástlo milión kaktusov a zároveň tam vyrábali mastičky a vecičky z Aloe Vera. Stihli sme sa aj okúpať na severozápadných plážach, kde sú vytvorené lagúny s bielym pieskom a zväčša sú plné nahých nemeckých turistov, takže sme sa dlho nezdržali a pokračovali na severný cíp ostrova, kde sme strávili večer na promenáda a dali si fajnovú chálečku i fľašu kapitána na pláži.
Symbolom ostrova je koza. Tieto zvieratá nájdete naozaj všade, či už ako vlajky, uteráky, hrnčeky, alebo aj skutočné ako behajú po skalách takže “bacha na kozy“.
Ostrov nie je drahý. Ak sa na surftrip vychystáte mimo sezónu a nakupujete v supermarketoch, dá sa zvládnuť aj s menším rozpočtom. Všetci zúčastnený môžu obdobný výlet len vrelo odporučiť.
Viac surfových informácii o tomto ostrove sa môžete dozvedieť na stránkach Wannasurf.com.
Thanx Katha from Waveguru for support.

Zdravím, fakt podarené video… cítim sneho dobré vybrácie …zaujíma ma názov tej pesničky v ňom … je fakt super . dnb nadčenec
Michal: DJ Fresh – Golddust
díky bratu … kopa radosti ….