Na kus reči s Alicou “Elis” Raticovou

Skejtová sezóna sa nám pomaly končí a veľa jazdcov práve v tomto období vysiela do sveta svoje videoprofily, v ktorých je zhrnutá ich celoročná snaha. O jeden takýto skate profil sa snami rozhodla podeliť aj skejťáčka, snowboardistka a surfistka v jednej osobe, Alica “Elis” Raticová, ktorú sme pozvali na kus reči aj o tom, aké je to byť holkou v takmer striktne mužských športoch.

Čau Elis, predstav sa nám nazačiatok trochu, kto si, odkial si, čo robíš…

Čauko Cibi! Taaakže moje meno je Alica Raticová, ale väčšina ľudí ma už nevolá inak ako Elis, nakoľko mi to prischlo ešte na základke. Mám 19 rokov, z čoho som trošku nešťastná, lebo si uvedomujem, že rýchlo starnem. Momentálne študujem na BVŠP(Bratislavská vysoká škola práva), na fakulte masmédii novootvorený odbor, ktorý sa volá mediálny dizajn. Aj napriek tomu, že som tam len čerstvo, som s týmto odborom veľmi spokojná, lebo sa môžem realizovať v oblastiach ako kresba, fotografia či grafický dizajn.

s týmto odborom veľmi spokojná, lebo sa môžem realizovať v oblastiach ako kresba, fotografia či grafický dizajn

K tomu všetkému ešte na chodbe stretávam teba, Siliho či Jepeho a veľa dalších, mne známych a príjemných ľudí, takže čo viac si môže človek priať? No späť ku doskám. Na skejte jazdím už niečo cez 5 rokov, na snowboarde zhruba o rok viac, čiže 6 aj čosi. No a surfing si získal moje srdce len pred 2 rokmi a veľmi si prajem, aby som sa mu mohla niekedy v budúcnosti venovať viac.

Ako jedna z mála báb na Slovensku sa teda venuješ skateboardingu, snowboardingu aj surfingu. Všetky tieto “boardingy” ti prirástli k srdcu rovnako, alebo niektorý znich uprednostňuješ viac? Vedela by si povedať, čo majú všetky tieto športy spoločné a čo možno rozdielne? Platí podľa teba, že kto je dobrý surfer, je dobrý aj na skejte?

Keď som bola mladšia, tak sa mi to vždy nejako striedalo. Raz som mala obdobie viacej skejtové, inokedy som na skejte nebola aj pár mesiacov a dala som prednosť snowboardu. A vlastne dodnes je to pre mňa ťažká otázka. Najradšej by som toťiž robila všetky tieto “boardingy” naraz a čo najviac to len ide, no lenže má to viacero limitácii ako peniažky, škola, rodina, priatelia…

Viackrát som rozmýšľala nad tým, aké by to asi bolo ísť žiť trebárs do USA a jazdiť tam. Aj keď som tam nikdy nebola, verím, že podmienky na kvalitné jazdenie akéhokoľvek druhu sú tam nezrovnatelné s tými našimi. No nechať všetko tu len tak sa mi zdá až príliš sebecké. Preto sa snažím prestať rozmýšlať v rovine: “Keby bolo keby” a spraviť maximum pre to, aby som sa tam mohla ísť minimálne pozrieť. Musím však priznať, že som skôr snílek ako realista, čiže takéto myšlienky ma čas od času pochytia. Ale aby som zase príliš neodbočovala… Nechcem príliš generalizovať, ťažko povedať, či ten, kto je dobrý surfer je aj dobrý skejťák, no rozhodne má k tomu bližšie ako napríklad hokejista. :-)

Posledný rok si toho dosť precestovala, kde všade si bola s doskou?

Boli sme s Mirkom (Miro Bodiš aka Šváb, pozn. redakcie) dvakrát v Barcelone, čo bolo velice príjemné. Akurát ten druhý raz, to sme tam boli v lete a bolo tam neskutočné teplo (kto by to čakal, však?). Takže sme to riešili plážou doobeda a skejtom poobede. Každý, kto bol v Barcelone, mi dá za pravdu, že tam je hriech nejazdiť a kto chce, ten si zajazdí aj v najväčšom teple!

Najprv som mala obavy, či ma chalani zoberú medzi seba, ale nakoniec som bola milo prekvapená. Všetci boli ku mne veľmi zlatí a hecovali ma do jazdenia aj točenia. Podľa mňa to bol “time well wasted”. Ďakujem!

Aké sú tvoje plány na prichádzajúcu zimu. Či nechávaš to otvorené?

Priala by som si čo najviac jazdiť na snowboarde a jazdiť nielen u nás, ale hlavne v Rakúsku a taktiež by som nechcela zabudnúť na skejt, čiže keď budem mať “voľno” od všetkého, chcem skejtovať.

Na skejtových súťažiach, ale aj na svahoch vídať stále viac chalanov ako dievčat. Čo si myslíš, čím to je? Boja sa baby adrenalínových športov viac, alebo sa boja o nich ich rodičia? Ty si nikdy nemala s vašimi takýto problém?

Jasné, že mala. Zo začiatku si mysleli, že keď už som sa dala na niečo také ako je snowboard, tak to aj veľmi rýchlo skončí, no nestalo sa tak, ba naopak, pridružil sa k tomu ešte skejt a surf. Myslím si, že ešte stále sa o mňa boja, ale nedávajú to až tak najavo, akosi mi viac veria. Viem, že nech je im to akokoľvek proti srsti, vždy by stáli pri mne, aj keby som chcela byť astronautom:).

Báb na doskách pribúda stále viac a často sú to mladé talenty, ktoré ešte len budú objavené a dúfam, že to nevzdajú a budú diktovať ďalej. Chyba je podľa mňa v tom, že baby aj keď jazdia a jazdia dobre, uspokoja sa s tým, že sú dobré, ale iba tu u nás. Netrápi ich to, že Lacey Baker dala hadr z 9 , alebo že Šárka Pančochová vyhráva závody svetových formátov. Pre mňa to nikdy nebola prílišná motivácia, až do nedávna (kiežby sa dal čas vrátiť späť). Myslím si, že niekedy nezaškodí trochu zdravého porovnávania, ak to však vyústi do hecingu a nie do závisti! Veď keď to dokážu ony, prečo nie aj ostatné baby? Ale je to určite aj vec nastavenia, názoru a chcenia.

Čo vravíš na babské kempy. Zúčastnila si sa nejakých? Myslíš, že to je správna cesta ako dostať dievčatá na dosky?

Áno, zúčastnila som sa girlie snb campu, ktorý organizovala skvelá riderka a osoba v jednom, Maťa Molnárová. Nechcem si ani len predstaviť, aké ťažké bolo niečo takéto zorganizovať u nás. Som rada, že som tam mohla spoznať veľa ľudí a najmä si pohodovo zajazdiť v parku na Donovaloch. Čo ma však vyslovene prekvapilo, bol progres dievčat, čo nikdy predtým nejazdili bedničky. V priebehu pár dní sa naučili základné slajdy+ skoky. Podľa mňa je to vynikajúca príležitosť pre baby, ktoré sa na svahu cítia lepšie v spoločnosti dievčat a chcú sa naučiť viac. Babský hecing má niečo do seba.

Čo nám povieš k svojmu video profilu? Kedy sa točil, kde sa točil…si sním spokojná?

Profil sa začal točiť práve v Prahe, kde mi Greg ponúkol, že mi natočí nejakú sérku. Zo začiatku som veľmi nechcela, lebo keď už o niečo ide, znervózniem a potom nič nevrátim. Ale napokon som to nejako prekusla, hecla sa a takto sa začali rodiť moje prvé zábery. Ďalej sme točili s Mirkom v Barcelone, za čo mu vzdávam vďaku, pretože, keď mi niečo nejde, viem byť poriadne hnusná. No a nakoniec v Splite s tebou Cibi, ďakujem aj za zábery aj za strih! Spokojná asi nikdy nebudem, lebo vždy je čo vylepšovať a už teraz vymýšľam nové triky, čo kde kedy vrátim:).

Ďakujem ti za rozhovor Alicka, na záver máš priestor pre pozdravy a ďakovačky.

Ďakujem rodičom, Mirkovi, priateľom, kamarátom, známym a všetkým, čo ma poznajú aj nepoznajú. Ďalej ďakujem Tomášovi Koudelovi za Bataleon Snowboards podporu a tebe Cibi za spoluprácu!

Peace!